1. ročník základného kurzu

1. ročník štúdia japonského jazyka je zameraný:

• osvojenie si japonských abecied: hiragany a katakany písaním (presné poradie ťahov) a plynulým čítaním
• na pochopenie princípu fungovania japonského písania v znakoch, osvojenie si približne 85 základných znakov
• na dôsledné osvojenie si gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z učebnice Shokyuu Nihongo (1. až 6. kapitola)
• rozšírenie slovnej zásoby určenej začínajúcim žiakom japončiny (podľa knihy Shokyuu Nihongo, Minna no Nihongo a archívu učiteľky, učebnica Minna no Nihongo Shokyuu 1)
• na zvládnutie jednoduchej konverzácie v japonskom jazyku
• na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch

V 1. ročníku štúdia japonského jazyka si študenti osvojujú slovnú zásobu a gramatiku podľa knihy Shokyuu Nihongo (lekcie 1. – 6.), aktívne píšu a čítajú v japonských abecedách, vypracovávajú cvičenia a konverzujú na jednoduché témy, získavajú základné poznatky z japonskej etiky, kultúry a geografie.

Komunikačné schopnosti

• žiak sa vie predstaviť, porozprávať o sebe základné veci
• žiak vie podľa opisu identifikovať a nájsť predmet alebo osobu, vie ich vlastnými slovami opísať
• vie opísať svoj denný režim, vie porozprávať o svojom dni a čo robí
• vie nakúpiť v obchode, povypytovať sa na tovar, vie sa spýtať na cestu a požiadať o pomoc
• vie sa porozprávať o kultúrnych pamiatkach, opísať svoje mesto a svoju rodinu

Fonetika a písmo

• hiragana a katakana (godžúon – 50 znakov abecedy) – plynulé písanie a čítanie v kane, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát
• cudzie a prebraté slová, pravidlá prepisovania a výslovnosti cudzích a prebratých slov
• slovíčka vytvorené zo základných rád hiragany a katakany z rady a, ka, sa, ta, na a ha, ma, ya, ra, wa, ga, za, da, ba a pa, (japonské abecedy)
• slovíčka vytvorené z hiragany a katakany z rady kya, gya, sha, ja, cha, nya, hya, bya, pya, mya a rya
• zdvojené spoluhlásky, tvorenie dlhých samohlások,
• japonská diakritika a písanie v stĺpcoch, princípy vzniku idiomatického písma (kandži),
• pravidlá písania znakov, radikály a poradie ťahov – základné znaky (približne 80 kanji)

Zoznam prebraných znakov: (celkovo 85)

心、文、町、糸、貝、早、一、二、三、四、五、六、七、八、九、十、百、千、万、門, 人、田、学、校、

林、年、国、才, 耳、目、手、中、大、者、生、先、会、社、員、今、朝、分、時、何、午、半、医、口、

白、私、明、子、女、男、名、同、間、行、来、本、語、毎、寺、日、月、火、水、土、金、木、森、足、

体、上、下、外、言、書、間、休、力、左、右、昼、晩、

Gramatika

• základné partikuly, ich použitie a význam: wa, ka, no, mo, to, de, ga, ni, o, e, to,
• sloveso desu a jeho zápor, slušná a hovorová forma slovesa
• kosoado, tvorenie otázok a opytovacie zámená
• jednoduché opytovacie vety, zápor, spojky šikaši, demo a sorekara, sošite
• pravé prídavné mená a ich zápor, nepravé prídavné mená (na)
• číslovky, hodiny – porovnanie časového bodu s časom, ktorý trvá
• opytovacie zámená ikura a nanji – zisťovanie ceny a času
• slovesá vo forme –masu, ich zápor a minulý čas, slovesá arimasu/imasu, ich zápor a minulý čas
• -kara ~ made (čas), -gurai, ya – nado, ka, -kara ~ made (miesto),
• slovesá ísť, trvať, otázka s použitím dou, otázka s dochira
• veľmi a málo (totemo, takusan, sukoshi, amari), partikuly ga, ni a mo, dake
• počítadlá –tsu, -nin, -hiki, nikto a žiadny, počítadlá –mai, -dai, -hon, -hai, -satsu, -kai,
• tvorenie otázok umiestnenia a počtu vecí, opis vecí za použitia prídavných mien
• ísť, prísť a vrátiť sa + dôvod, udávanie dôvodu (kara, dakara)
• vyjadrovanie opaku, zdvorilá prosba –kudasai, slovesná forma mašó – poďme!, rovnaký – onadži
• spájanie viet do súvetia pomocou de – nahrádzanie slovesa desu za podstatným menom

Lexika (slovná zásoba)

• opis predmetov z bežného života podľa slovnej zásoby učebnice (po 6. lekciu)
• osobné, ukazovacie, opytovacie, neurčité zámená, slová abstraktného charakteru (pocity, myšlienky)
• základné lexikologické výrazy využiteľné v teórii gramatiky
• slovná zásoba z tematických okruhov (z archívu učiteľky):
  • zariadenie bytu (kuchyňa, kúpeľňa, izba), vybavenie v triede
  • ovocie a zelenina, potraviny, prídavné mená, farby
  • budovy a miestnosti, základné obchody
  • zvieratá a živočíchy, písacie potreby, kancelárske potreby
  • príslovky miesta, umiestnenie predmetov (hore, dole…)

Funkcie jazyka

• rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
• pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii
• popisovanie predmetov, objektov a ľudí, umiestnenie
• vyjadrovanie časovej postupnosti a chápanie časovania slovných druhov
• nepriame vyjadrovanie vlastných názorov a myšlienok, domnienky a predpoklady
• počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná jednoduchá konverzácia na danú tému

Kultúra a civilizácia

• japonská etiketa a správanie, symboly japonsky, školský systém a krúžky
• úrovne zdvorilosti, vymieňanie vizitiek, pravidlá slušného správania
• stravovanie a druhy jedál, druhy obchodov a reštaurácií, marketing
• sviatok Obon a Halloween, tradície počas sviatkov, pečiatky, orgiami, mačky, štúdio Ghibli
• bežný život a reálie, správanie v kúpeľoch, posielanie darčekov
• japonské sviatky a slávnosti, festivaly, kvetinové slávnosti, piknik pod sakurami
• tradičné japonské rozprávky a príbehy, mytológia, náboženstvo, styky s prírodou
• gejše, tradičná móda, tradičná hudba a hudobné nástroje

2. ročník základného kurzu

2. ročník štúdia japonského jazyka je zameraný:

• na dôsledné zvládanie a preopakovanie gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z predchádzajúceho 1. ročníka,
• na nadobudnutie nových gramatických vedomostí a rozšírenie slovnej zásoby určenej pokročilým žiakom (podľa knihy Shokyuu Nihongo a Minna no Nihongo, lekcie 7. – 14.)
• na zvládnutie zmysluplnej konverzácie v japonskom jazyku – zmyslom gramatiky preberanej v druhom polroku je schopnosť cestovať po Japonsku s pomocou vlastných jazykových zručností
• na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch
• na odbornú spôsobilosť úspešne zvládnuť certifikát JLPT, úroveň N5 (základná gramatika a slovná zásoba, 150 kanji)

V 2. ročníku štúdia japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo 1. ročníka a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky (podľa knihy Shokyuu Nihongo, lekcie 7. – 14.) v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie. Po ukončení 2. ročníka sú študenti vedomostne na úrovni japonského certifikátu Japanese-Language Proficiency – úroveň N5.

Komunikačné schopnosti

• žiak vie cestovať, pýtať sa na cestu a kultúrne pamiatky, vie požiadať o pomoc
• vie opísať predmety a osoby, vie ich identifikovať podľa opisu
• vie sa zdvorilo porozprávať s cudzincom, vie opísať svoj denný režim, porozprávať o svojich záľubách
• vie vyjadriť svoje názory a vie prijať radu od druhého
• vie povedať, čo chce a čo nie, chápe zákazy a požiadavky, čo sa smie a čo nesmie

Gramatika a fonetika

• spájanie viet pomocou te formy s rôznymi slovnými druhmi, použitie te formy vo viacerých väzbách
• slovesá viažúce sa s partikulou ga (ga hajimaru, owaru, jamu, furu, fuku)
• zdvorilé verzie ukazovacích zámen – kočira, sočira, ačira, dočira
• slovesá dávať a dostávať (ageru, kureru, morau) a slovesá s podobným používaním partikúl – ošieru, narau, dasu, šicumon suru, kotaeru, kariru, kasu
• všeobecné postatné mená – tokoro (miesto), mono (vec), koto (vec)
• kadóka – či áno alebo nie, partikla ka v súvetí, Hantai – opak
• partikula de za miestom so slovesom aru (miesto, kde sa vykonáva činnosť)
• partikula ga medzi vetami (odporovacie súvetie) – porovnanie so spojkami demo a šikaši
• záporná zdvorilá otázka, Zámená s partikulou ka (niečo) a s partikulou mo nai (nič)
• Partikuly na konci vety – ka, ne, jo, zo, ze, na, wa, no
• Slovesá s ni iku, ni kuru, ni kaeru – ísť, prísť, vrátiť sa niečo urobiť.
• prítomný priebehový čas (teiru) a jeho ďalšie použitia, chcieť niečo (hošii desu), chcieť so slovesom (Vtai)
• tvorenie súvetí pomocou väzieb: -tekara (potom čo), maeni (predtým ako), -taatode (potom ako), kara (pretože), slovesá a ich väzby s partikulami ni a o (noru, hairu, noseru, dasu)
• mať rád, nemať rád, byť zručný, nešikovný – slová s partikulou ga
• nie je vhodné (dovolené – te wa ikemasen), je dovolené (te mo ii desu)
• spodstatňovanie slovies, definícia slova, citácia, len (dake, šika); už nie je /ešte je (mó, mada)
• rôzne formy rozkazov, vyjadrovanie názoru – myslieť si (to omoimasu)
• rozhodnúť sa pre niečo (ni šimasu), stať sa niekým/niečím (ni narimasu)
• vetné súvetia vo význame: opakujúca sa činnosť; vyskúšať niečo (te miru)
• príslovky a prídavné mená, ich časovanie a tvary
• väzby medzi slovami: nadväzovanie vo vetách (takže, pretože, avšak…)
• partikuly: wa, ka, no,mo, to, de, ga, ni, o, e, to,  -kara ~ made (čas), -gurai, ya – nado, ka, -kara ~ made (miesto); spájanie dvoch partikúl po sebe
• vyzvedanie a odpovedanie na otázky, slušná forma konverzácie
• časové údaje, počítadlá, frekvencia a opakovanie, väzby so slovesami aru/iru

Lexika (slovná zásoba)

• opis svojho života a základných predmetov v ňom podľa slovnej zásoby učebnice
• prídavné mená a ich antonymá, počítadlá podľa rôznych druhov predmetov
• slovesá využívané v každodennom živote, slovesá dávať a dostávať
• slová abstraktného charakteru (pocity, stavy, myšlienky)
• základné lexikologické výrazy využiteľné v teórii gramatiky
• slovná zásoba z tematických okruhov:
  • prírodné úkazy a reálie pri cestovaní v prírode
  • zariadenie bytu (kuchyňa, kúpeľňa, izba),
  • budovy a miesta, obchody, jedlo, druhy jedla, ovocie a zelenina
  • oblečenie (západné a japonské), ľudské telo (okom viditeľné časti tela)
  • doprava a dopravné prostriedky, opis prostredia, orientácia na mape

Písmo

• aktívne osvojenie si (plynulé písanie a čítanie) japonských abecied hiragana a katakana, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát, pravidlá prepisovania cudzích a prebratých slov
• zvládnutie základných 150 kanji (podľa požiadaviek JLPT certifikátu – postupnosť znakov nadväzuje na 80 znakov prebraných v prvom ročníku) – pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov, použitie znakov v slovách

Zoznam prebraných znakov v druhom ročníku: (celkovo 150)

糸、仕、事、週、個、春、冬、秋、夏、夕、朝、古、新、早、大、小、太、前、後、地、池、馬、牛、犬、天、気、雨、雪、母、父、弟、妹、東、西、南、北、姉、兄、会、先、別、生、食、書、話、休、多、広、少、若、文、電、正、死、工、場、化、医、者、反、対、左、右、開、閉、良、玉、戸、友、国、石、高、泳、岩、入、出、家、毎、重、地、図、前、後、駅、車、半、海、鳥、計、見、目、説、明、引、語、室、名、字、暗、音、番、号、黒、赤、青、卵、板、元、何、所、今、物、店、茶、色、竹、町、丁、私、売、安、知、立、黄、着、船、動、力、指、写、真、好、画、紙、全、自、由、使、公、園、肉、運、花、向、交、官、羊、記、打、殺、学、校、理、科、役、割、方、作、体、頭、

Funkcie jazyka

• rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
• pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii
• nepriame vyjadrovanie vlastných názorov a myšlienok, domnienky a predpoklady
• počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému
• schopnosť dorozumieť sa pri cestovaní po Japonsku, spýtať sa na cestu, nakúpiť, cestovať

Kultúra a civilizácia

• japonská etiketa a správanie, sviatky a tradície, bežný život a reálie,
• náboženstvá a legendy o vzniku Japonska, mytológia
• tradičné umenie a architektúra, japonské divadelné formy
• japonské tradičné športy, samuraj a cesta bušidó
• geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska
• Tokio – jeho členenie a charakteristické turistické destinácie