1. ročník stredného kurzu je zameraný:

  • na dôsledné zvládanie a preopakovanie gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z predchádzajúceho základného kurzu,
  • na nadobudnutie nových gramatických vedomostí a rozšírenie slovnej zásoby určenej pokročilým žiakom (podľa knihy Shokyuu Nihongo a Minna no Nihongo) prevyšujúcej úroveň JLPT N5
  • na zvládnutie zmysluplnej konverzácie v japonskom jazyku
  • na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch
  • na odbornú spôsobilosť úspešne zvládnuť certifikát JLPT, úroveň N5 (základná gramatika a slovná zásoba, 120 kanji) a v testoch dosiahnuť plný počet bodov

V 1. ročníku stredného kurzu japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo predchádzajúcich dvoch ročníkov základnej úrovne a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky (podľa knihy ShokyuuNihongo, lekcie 17. – 20.) v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie.

Gramatika a fonetika

  • tranzitívne a intranzitívne slovesá (činný a trpný rod slovies)
  • väzby slovesa suru so slovami zmyslového vnímania (nioigasuru – je cítiť vôňu)
  • väzby slovies s –teiru a ich použitie vo viacerých významoch
  • slovesá pohybu s partikulou o (slovesá, cez ktoré prebieha akcia)
  • slovesá s väbami –tekuru, teiku, tekaeru (ísť, prísť a vrátiť sa vykonať činnosť)
  • tvorenie prísloviek z prídavných mien
  • spájanie do súvetí vo význame pretože (node) – udávanie dôvodu
  • používanie partikúl wa a ga
  • porovnávanie v rôznych konštrukciách – väzby s jori, hodo, onadžigurai, dočiraga (je viac ako, je taký ako, ktorý je viac?)
  • superlatív – ičiban (je najviac), vyberanie z možností – spomedzi niečoho (no nakadewa)
  • poskytovanie rady, odporúčanie – zdvorilý návrh – Vtahógaii (bolo by dobré, keby)
  • spájanie viet pomocou ši alebo nadväzovanie viet pomocou soreni
  • mať skúsenosť s niečím (Vtakotogaarimasu)
  • príslovky nandomo, nankaimo, ichidomonai (niekoľkokrát)
  • akcia s možnosťou frekvencie (stáva sa) – Vrukotogaarimasu
  • podmieňovací spôsob – to (porovnanie s tara)
  • použitie partikuly ga, spájanie partikúl nowa, noga, noo
  • vyjadrovanie budúceho času pomocou Vó to omotteimasu (myslím si, že urobím)
  • tvorba súvetí s tameni (kvôli niečomu) – udávanie príčiny
  • te forma vo význame prechodníka (použijúc…), zápor te formy – naide (zuni) –     tvorenie od slovies, druhý zápor prídavných mien
  • väzba čú s podstatnými menami (v priebehu, počas), porovnanie čú, saičúni a točúde
  • viaceré častice na začiatku vety (napr. tokorode, tokoroga, soretomo…)

Lexika (slovná zásoba)

  • pomenovanie budov, obchodov, slovná zásoba využívaná pri cestovaní dopravnými prostriedkami, orientácia na mape
  • slovná zásoba nevyhnutná na komunikáciu s doktorom – slovná zásoba chorôb a zranení, ich vo vetách
  • slovná zásoba z mediálneho prostredia – televízia a televízne programy
  • použitie slovies iru a hicujó ( byť potrebný)
  • slovná zásoba rodinných príslušníkov, krúžkov v škole a mimoškolských aktivít
  • slovesá cumori (plánovať) a jotei desu (plán je taký, že)

Písmo

  • plynulé písanie a čítanie v kane (hiragana + katakana), schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát
  • plynulé písanie a čítanie základných 120 kandži(podľa požiadaviek JLPT certifikátu) a ďalších kandži po 17. lekciu v učebnici
  • postupné aktívne osvojenie si (čítaním i písmom) približne 200 znakov (podľa učebnice Shokyuu Nihongo 17. – 20. lekcia) – pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov

Funkcie jazyka

  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku – rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou, ich správne využívanie v komunikácii
  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému, formulovanie svojich názorov zmysluplnou formou
  • anglicizácia mnohých frekventovaných výrazov – vplyv angličtiny na vývoj japončiny, využívanie týchto výrazov a správne pochopenie ich prispôsobovaniu sa

Kultúra a civilizácia

  • pochopenie kultúrnych odlišností japonskej kultúry a širšie vnímanie medzikontextových vplyvov nielen na jazyk, ale na celú spoločnosť
  • geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska

2. ročník stredného kurzu

V 2. ročníku stredného kurzu japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo predchádzajúcich rokov a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky podľa knihy Nihongo Charenji, v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie. Po ukončení 2. ročníka sú študenti vedomostne na úrovni japonského certifikátu Japanese-Language Proficiency – úroveň N4.

Komunikačné schopnosti

  • vie vyjadriť svoje názory a vie prijať radu od druhého, vie poradiť a ponúknuť svoju pomoc
  • žiak vie cestovať, pýtať sa na cestu a kultúrne pamiatky, vie požiadať o pomoc
  • vie povedať, čo chce a čo nie, chápe zákazy a požiadavky, čo sa smie a čo nesmie
  • žiak vie vysvetliť svoj zdravotný problém u lekára, vie opísať choroby a zranenia
  • vie nakupovať, spýtať sa na tovar, aké sú jeho výhody a ako sa používa
  • počas sprevádzania cudzinca po svojom meste vie opísať rôzne časti mesta a urobiť prehliadku
  • vie spracovať obsah vybraných správ a prerozprávať ich obsah

Gramatika a fonetika

kauzatívna a pasívna forma slovies, ich použitie a význam

  • keigo – zdvorilé rozprávanie – sonkeigo a kendžógo
  • zložené slovesá fukugódóši – spájanie slovies a upravovanie ich významu
  • slovesá dávať a dostávať (ageru, kureru, morau) naviazané na plnovýznamové slovesá (-teageru)
  • tranzatívne a intranzatívne dvojice slovies
  • väzby s naru – koto ni naru (rozhodlo sa o niečom) a jó ni naru (stal som sa takým, že)
  • spájanie viet pomocou väzieb –temo (aj keď), -tekara (potom čo), -ta mama (zostáva nezmenené), vymenovávanie činností (tari, tari suru)
  • nadväzovanie viet pomocou častíc na začiatku vety tatoeba (napríklad), tokorode (a mimochodom), tokoroga (avšak), demo, kedo, dakedo (ale), sorenanoni (ale napriek tomu), sono mama (odvtedy zostávajúc rovnaký), sonotočúde (počas toho, cestou), soreni (a okrem toho), sošite (a), soretomo, matawa (alebo), sorede (takže, a neskôr), soredewa (potom, tak teda), sorekara (a potom), dakara (preto, pretože)
  • návrhy a odporúčania – tara dó?, -ta hó ga iidesu. Raší desu (počul som) a só desu ( vyzerá to tak).
  • vyjadrovanie plánov (cumori desu, jotei desu, ó to omotteimasu)
  • kvôli (tameni) a na to aby (jóni); malo by to tak byť (hazu desu, beki desu)
  • vedľajšie vzťažné vety a spodstatňovanie slovies a prídavných mien
  • povolenie a zamietnutie – te mo iidesu, temo kamaimasen, te wa ikemasen
  • zložené partikuly – nicuite, ni kanšite, ni jotte; -te forma a jej použitie, zápor
  • podmieňovacie spôsoby a ich porovnanie (tara, ba, nara, to)
  • pohybové slovesá, ich väzby s partikulami a nadväzovanie na iné slovesá (-teiku, -niiku)
  • porovnávanie – partikuly jori, hodo, gurai. To dočira ga (ktoré z tých dvoch?), no hóga (toto je viac…), ha jori (je oproti)

Lexika (slovná zásoba)

  • hovorové vyjadrovanie – bežné vyjadrovanie – vyššia zdvorilosť
  • japonské reálie využívané pri rôznych sviatkoch (Vianoce, sviatok Obon, hanami, momidži)
  • reálie z bežného života špecifické pre život v Japonsku
  • slovná zásoba z tematických okruhov:
    • prírodné úkazy a reálie pri cestovaní v prírode, turistická terminológia
    • budovy a miesta, obchody, jedlo, druhy jedla, ovocie a zelenina
    • ľudské telo, choroby a zranenia
    • doprava a dopravné prostriedky, opis prostredia, orientácia na mape

Písmo

  • plynulé písanie a čítanie japonských abecied hiragana a katakana, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát, pravidlá prepisovania cudzích a prebratých slov
  • 150 kanji (podľa požiadaviek JLPT certifikátu – postupnosť znakov nadväzuje na 200 znakov prebraných v predchádzajúcich ročníkoch) – pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov, použitie znakov v slovách

Funkcie jazyka

  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému
  • rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii

Kultúra a civilizácia

  • geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska
  • japonská etiketa a správanie, sviatky a tradície, bežný život a reálie,
  • prístup k práci a zodpovednosť, tradičné umenie
  • awa odori, lokálne festivaly, japonská móda a obliekanie
  • japonské zdravotníctvo, priemysel, hospodárstvo