Rámcové osnovy pre kurz japonského jazyka – 1. ročník základného kurzu

 

Používaná literatúra:

  • ShokyuuNihongo. Author: JapaneseLanguage Center for International Students, TokyoUniversity of ForeignStudies.  Publisher: Bonjinsha, 1998
  • Workbook k učebnici ShokyuuNihongo (z archívu učiteľky)
  • Minna no nihongoShoukyuu 1
  • Japonština  (D. Nymburská, D. Vostrá, vydavateľstvo Leda)
  • Minna no nihongoShoukyuu de yomeru (toppikku 25 I.),

1. ročník štúdia japonského jazyka je zameraný:

  • na osvojenie si japonských abecied: hiragany a katakany  písaním (presné poradie ťahov) a plynulým čítaním
  • na pochopenie princípu fungovania japonského písania v znakoch, osvojenie si približne 85 základných znakov
  • na dôsledné osvojenie si gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z učebniceShokyuuNihongo (1. až 6. kapitola)
  • rozšírenie slovnej zásoby určenej začínajúcim žiakom japončiny (podľa knihy ShokyuuNihongo,Minna no Nihongo a archívu učiteľky, učebnica Minna no NihongoShokyuu 1)
  • na zvládnutie jednoduchej konverzácie v japonskom jazyku
  • na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch

 

V 1. ročníku štúdia japonského jazyka si študenti osvojujú slovnú zásobu a gramatiku podľa knihy ShokyuuNihongo(lekcie 1. – 6.),aktívne píšu a čítajú v japonských abecedách, vypracovávajú cvičenia a konverzujú na jednoduché témy, získavajú základné poznatky z japonskej etiky, kultúry a geografie.

 Komunikačné schopnosti

  • žiak sa vie predstaviť, porozprávať o sebe základné veci
  • žiak vie podľa opisu identifikovať a nájsť predmet alebo osobu, vie ich vlastnými slovami opísať
  • vie opísať svoj denný režim, vie porozprávať o svojom dni a čo robí
  • vie nakúpiť v obchode, povypytovať sa na tovar, vie sa spýtať na cestu a požiadať o pomoc
  • vie sa porozprávať o kultúrnych pamiatkach, opísať svoje mesto a svoju rodinu

Fonetika a písmo

  • hiragana a katakana (godžúon – 50 znakov abecedy) – plynulé písanie a čítanie v kane, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát
  • cudzie a prebraté slová, pravidlá prepisovania a výslovnosti cudzích a prebratých slov
  • slovíčka vytvorené zo základných rád hiraganya katakanyz rady a, ka, sa, ta, na a ha, ma, ya, ra, wa, ga, za, da, ba a pa, (japonské abecedy)
  •  slovíčka vytvorené z hiraganya katakanyz rady kya, gya, sha, ja, cha, nya, hya, bya, pya, mya a rya
  • zdvojené spoluhlásky, tvorenie dlhých samohlások,
  • japonská diakritika a písanie v stĺpcoch, princípy vzniku idiomatického písma (kandži),
  • pravidlá písania znakov, radikály a poradie ťahov – základné znaky (približne 80 kanji)

 

Zoznam prebraných znakov: (celkovo 85)

心、文、町、糸、貝、早、一、二、三、四、五、六、七、八、九、十、百、千、万、門, 人、田、学、校、

林、年、国、才, 耳、目、手、中、大、者、生、先、会、社、員、今、朝、分、時、何、午、半、医、口、

白、私、明、子、女、男、名、同、間、行、来、本、語、毎、寺、日、月、火、水、土、金、木、森、足、

体、上、下、外、言、書、間、休、力、左、右、昼、晩、

 Gramatika

  • základné partikuly, ich použitie a význam: wa, ka, no, mo, to, de, ga, ni, o, e, to,
  • sloveso desu a jeho zápor, slušná a hovorová forma slovesa
  • kosoado, tvorenie otázok a opytovacie zámená
  • jednoduché opytovacie vety, zápor, spojky šikaši, demo a sorekara, sošite
  • pravé prídavné mená a ich zápor, nepravé prídavné mená (na)
  • číslovky, hodiny – porovnanie časového bodu s časom, ktorý trvá
  • opytovacie zámená ikura a nanji – zisťovanie ceny a času
  • slovesá vo forme –masu, ich zápor a minulý čas, slovesá arimasu/imasu, ich zápor a minulý čas
  • -kara ~ made (čas), -gurai, ya – nado, ka, -kara ~ made (miesto),
  • slovesá ísť, trvať, otázka s použitím dou, otázka s dochira
  • veľmi a málo (totemo, takusan, sukoshi, amari), partikuly ga, ni a mo, dake
  • počítadlá –tsu, -nin, -hiki, nikto a žiadny, počítadlá –mai, -dai, -hon, -hai, -satsu, -kai,
  • tvorenie otázok umiestnenia a počtu vecí, opis vecí za použitia prídavných mien
  • ísť, prísť a vrátiť sa + dôvod, udávanie dôvodu (kara, dakara)
  • vyjadrovanie opaku, zdvorilá prosba –kudasai, slovesná forma mašó – poďme!,  rovnaký – onadži
  • spájanie viet do súvetia pomocou de – nahrádzanie slovesa desu za podstatným menom

 Lexika (slovná zásoba)

  • opis predmetov z bežného života podľa slovnej zásoby učebnice (po 6. lekciu)
  • osobné, ukazovacie, opytovacie, neurčité zámená, slová abstraktného charakteru (pocity, myšlienky)
  • základné lexikologické výrazy využiteľné v teórii gramatiky
  • slovná zásoba z tematických okruhov (z archívu učiteľky):
    • zariadenie bytu (kuchyňa, kúpeľňa, izba), vybavenie v triede
    •  ovocie a zelenina, potraviny, prídavné mená, farby
    •  budovy a miestnosti, základné obchody
    •  zvieratá a živočíchy, písacie potreby, kancelárske potreby
    •  príslovky miesta, umiestnenie predmetov (hore, dole…)

Funkcie jazyka

  • rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii
  • popisovanie predmetov, objektov a ľudí, umiestnenie
  • vyjadrovanie časovej postupnosti a chápanie časovania slovných druhov
  • nepriame vyjadrovanie vlastných názorov a myšlienok, domnienky a predpoklady
  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná jednoduchá konverzácia na danú tému

Kultúra a civilizácia

  • japonská etiketa a správanie, symboly japonsky, školský systém a krúžky
  • úrovne zdvorilosti, vymieňanie vizitiek, pravidlá slušného správania
  • stravovanie a druhy jedál, druhy obchodov a reštaurácií, marketing
  • sviatok Obon a Halloween, tradície počas sviatkov, pečiatky, orgiami, mačky, štúdio Ghibli
  • bežný život a reálie, správanie v kúpeľoch, posielanie darčekov
  • japonské sviatky a slávnosti, festivaly, kvetinové slávnosti, piknik pod sakurami
  • tradičné japonské rozprávky a príbehy, mytológia, náboženstvo, styky s prírodou
  • gejše, tradičná móda, tradičná hudba a hudobné nástroje

 

Rámcové osnovy pre kurz japonského jazyka – 2. ročník základného kurzu

 

Používaná literatúra:

  • ShokyuuNihongo. Author: JapaneseLanguage Center for International Students, TokyoUniversity of ForeignStudies.  Publisher: Bonjinsha, 1998
  • Workbook k učebnici ShokyuuNihongo (z archívu učiteľky)
  • Minna no nihongoShoukyuu, Minna no nihongoShoukyuu de yomeru (toppikku 25 I., II.)
  • Japonština  (D. Nymburská, D. Vostrá, vydavateľstvo Leda)
  • Mainičikikitori 50 ničiidžóVol. 1
  • Japonsky 15 minút denne, Vydavateľstvo Infoa

2. ročník štúdia japonského jazyka je zameraný:

  • na dôsledné zvládanie a preopakovanie gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z predchádzajúceho 1. ročníka,
  • na nadobudnutie nových gramatických vedomostí a rozšírenie slovnej zásoby určenej pokročilým žiakom (podľa knihy ShokyuuNihongo a Minna no Nihongo, lekcie 7. – 14.)
  • na zvládnutie zmysluplnej konverzácie v japonskom jazyku – zmyslom gramatiky preberanej v druhom polroku je schopnosť cestovať po Japonsku s pomocou vlastných jazykových zručností
  • na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch
  • na odbornú spôsobilosť úspešne zvládnuť certifikát JLPT, úroveň N5 (základná gramatika a slovná zásoba, 150 kanji)

 

V 2. ročníku štúdia japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo 1. ročníka a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky (podľa knihy ShokyuuNihongo, lekcie 7. – 14.) v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie. Po ukončení 2. ročníka sú študenti vedomostne na úrovni japonského certifikátu Japanese-LanguageProficiency – úroveň N5.

Komunikačné schopnosti

  • žiak vie cestovať, pýtať sa na cestu a kultúrne pamiatky, vie požiadať o pomoc
  • vie opísať predmety a osoby, vie ich identifikovať podľa opisu
  • vie sa zdvorilo porozprávať s cudzincom, vie opísať svoj denný režim, porozprávať o svojich záľubách
  • vie vyjadriť svoje názory a vie prijať radu od druhého
  • vie povedať, čo chce a čo nie, chápe zákazy a požiadavky, čo sa smie a čo nesmie

Gramatika a fonetika

  • spájanie viet pomocou te formy s rôznymi slovnými druhmi,  použitie te formy vo viacerých väzbách
  • slovesá viažúce sa s partikulou ga (ga hajimaru, owaru, jamu, furu, fuku)
  • zdvorilé verzie ukazovacích zámen – kočira, sočira, ačira, dočira
  • slovesá dávať a dostávať (ageru, kureru, morau) a slovesá s podobným používaním partikúl – ošieru, narau, dasu, šicumonsuru, kotaeru, kariru, kasu
  • všeobecné postatné mená – tokoro (miesto), mono (vec), koto (vec)
  • kadóka – či áno alebo nie, partikla ka v súvetí, Hantai – opak
  • partikula de za miestom so slovesom aru (miesto, kde sa vykonáva činnosť)
  • partikula ga medzi vetami (odporovacie súvetie) – porovnanie so spojkami demo a šikaši
  • záporná zdvorilá otázka, Zámená s partikulou ka (niečo) a s partikulou monai (nič)
  • Partikuly na konci vety – ka, ne, jo, zo, ze, na, wa, no
  • Slovesá s niiku, ni kuru, nikaeru – ísť, prísť, vrátiť sa niečo urobiť.
  • prítomný priebehový čas (teiru) a jeho ďalšie použitia,chcieť niečo (hošii desu), chcieť so slovesom (Vtai)
  • tvorenie súvetí pomocou väzieb: -tekara (potom čo), maeni (predtým ako), -taatode (potom ako), kara (pretože),      slovesá a ich väzby s partikulami ni a o (noru, hairu, noseru, dasu)
  • mať rád, nemať rád, byť zručný, nešikovný – slová s partikulou ga
  • nie je vhodné (dovolené – tewaikemasen), je dovolené (temo ii desu)
  • spodstatňovanie slovies, definícia slova, citácia, len (dake, šika); už nie je /ešte je (mó, mada)
  • rôzne formy rozkazov, vyjadrovanie názoru – myslieť si (to omoimasu)
  • rozhodnúť sa pre niečo (nišimasu), stať sa niekým/niečím (ninarimasu)
  • vetné súvetia vo význame: opakujúca sa činnosť; vyskúšať niečo (temiru)
  • príslovky a prídavné mená, ich časovanie a tvary
  • väzby medzi slovami: nadväzovanie vo vetách (takže, pretože, avšak…)
  • partikuly: wa, ka, no, mo, to, de, ga, ni, o, e, to,  -kara ~ made (čas), -gurai, ya – nado, ka, -kara ~ made (miesto); spájanie dvoch partikúl po sebe
  • vyzvedanie a odpovedanie na otázky, slušná forma konverzácie
  • časové údaje, počítadlá, frekvencia a opakovanie,  väzby so slovesami aru/iru

 Lexika (slovná zásoba)

  • opis svojho života a základných predmetov v ňom podľa slovnej zásoby učebnice
  • prídavné mená a ich antonymá, počítadlá podľa rôznych druhov predmetov
  • slovesá využívané v každodennom živote, slovesá dávať a dostávať
  • slová abstraktného charakteru (pocity, stavy, myšlienky)
  • základné lexikologické výrazy využiteľné v teórii gramatiky
  • slovná zásoba z tematických okruhov:
    •  prírodné úkazy a reálie pri cestovaní v prírode
    • zariadenie bytu (kuchyňa, kúpeľňa, izba),
    •  budovy a miesta, obchody, jedlo, druhy jedla, ovocie a zelenina
    •  oblečenie (západné a japonské), ľudské telo (okom viditeľné časti tela)
    • doprava a dopravné prostriedky, opis prostredia, orientácia na mape

 Písmo

  • aktívne osvojenie si (plynulé písanie a čítanie) japonských abecied hiragana akatakana, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát, pravidlá prepisovania cudzích a prebratých slov
  • zvládnutie základných 150 kanji (podľa požiadaviek JLPT certifikátu – postupnosť znakov nadväzuje na 80 znakov prebraných v prvom ročníku)– pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov, použitie znakov v slovách

 

Zoznam prebraných znakov v druhom ročníku:   (celkovo 150)

糸、仕、事、週、個、春、冬、秋、夏、夕、朝、古、新、早、大、小、太、前、後、地、池、馬、牛、犬、天、気、雨、雪、母、父、弟、妹、東、西、南、北、姉、兄、会、先、別、生、食、書、話、休、多、広、少、若、文、電、正、死、工、場、化、医、者、反、対、左、右、開、閉、良、玉、戸、友、国、石、高、泳、岩、入、出、家、毎、重、地、図、前、後、駅、車、半、海、鳥、計、見、目、説、明、引、語、室、名、字、暗、音、番、号、黒、赤、青、卵、板、元、何、所、今、物、店、茶、色、竹、町、丁、私、売、安、知、立、黄、着、船、動、力、指、写、真、好、画、紙、全、自、由、使、公、園、肉、運、花、向、交、官、羊、記、打、殺、学、校、理、科、役、割、方、作、体、頭、

Funkcie jazyka

  • rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii
  • nepriame vyjadrovanie vlastných názorov a myšlienok, domnienky a predpoklady
  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému
  • schopnosť dorozumieť sa pri cestovaní po Japonsku, spýtať sa na cestu, nakúpiť, cestovať

Kultúra a civilizácia

  • japonská etiketa a správanie, sviatky a tradície, bežný život a reálie,
  • náboženstvá a legendy o vzniku Japonska, mytológia
  • tradičné umenie a architektúra, japonské divadelné formy
  • japonské tradičné športy, samuraj a cesta bušidó
  • geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska
  • Tokio – jeho členenie a charakteristické turistické destinácie

 

Rámcové osnovy pre kurz japonského jazyka – 1. ročník stredného kurzu

 

 Používaná literatúra:

  • ShokyuuNihongo. Author: JapaneseLanguage Center forInternationalStudents, TokyoUniversityofForeignStudies.  Publisher: Bonjinsha , 1998
  • Workbook k učebnici ShokyuuNihongo (z archívu učiteľky)
  • Minna no nihongoShoukyuudeyomeru (toppikku 25 I., II.),
  • Mainičikikitori 50 ničiidžóVol. 1
  • Japonsky 15 minút denne, Vydavateľstvo Infoa

 

1. ročník stredného kurzu japonského jazyka je zameraný:

  • na dôsledné zvládanie a preopakovanie gramatiky, slovnej zásoby a vedomostí o japonských reáliách z predchádzajúceho základného kurzu,
  • na nadobudnutie nových gramatických vedomostí a rozšírenie slovnej zásoby určenej pokročilým žiakom (podľa knihy ShokyuuNihongo a Minna no Nihongo) prevyšujúcej úroveň JLPT N5
  • na zvládnutie zmysluplnej konverzácie v japonskom jazyku
  • na nadobudnutie vedomostí o japonskej krajine, kultúre, reáliách a zvykoch
  • na odbornú spôsobilosť úspešne zvládnuť certifikát JLPT, úroveň N5 (základná gramatika a slovná zásoba, 120 kanji) a v testoch dosiahnuť plný počet bodov

 

V 1. ročníku stredného kurzu japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo predchádzajúcich dvoch ročníkov základnej úrovne a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky (podľa knihy ShokyuuNihongo, lekcie 17. – 20.) v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie.

 

Gramatika a fonetika

  • tranzitívne a intranzitívne slovesá (činný a trpný rod slovies)
  • väzby slovesa suru so slovami zmyslového vnímania (nioigasuru – je cítiť vôňu)
  • väzby slovies s –teiru a ich použitie vo viacerých významoch
  • slovesá pohybu s partikulou o (slovesá, cez ktoré prebieha akcia)
  • slovesá s väbami –tekuru, teiku, tekaeru (ísť, prísť a vrátiť sa vykonať činnosť)
  • tvorenie prísloviek z prídavných mien
  • spájanie do súvetí vo význame pretože (node) – udávanie dôvodu
  • používanie partikúl wa a ga
  • porovnávanie v rôznych konštrukciách – väzby s jori, hodo, onadžigurai, dočiraga (je viac ako, je taký ako, ktorý je viac?)
  • superlatív – ičiban (je najviac), vyberanie z možností – spomedzi niečoho (no nakadewa)
  • dávanie rád, odporúčanie – zdvorilý návrh – Vtahógaii (bolo by dobré, keby)
  • spájanie viet pomocou ši alebo nadväzovanie viet pomocou soreni
  • mať skúsenosť s niečím (Vtakotogaarimasu)
  • príslovky nandomo, nankaimo, ichidomonai (niekoľkokrát)
  • akcia s možnosťou frekvencie (stáva sa) – Vrukotogaarimasu
  • podmieňovací spôsob – to (porovnanie s tara)
  • použitie partikuly ga, spájanie partikúl nowa, noga, noo
  • vyjadrovanie budúceho času pomocou Vó to omotteimasu (myslím si, že urobím)
  • tvorba súvetí s tameni (kvôli niečomu) – udávanie príčiny
  • te forma vo význame prechodníka (použijúc…), zápor te formy – naide (zuni) – tvorenie od slovies, druhý zápor prídavných mien
  • väzba čú s podstatnými menami (v priebehu, počas), porovnanie čú, saičúni a točúde
  • viaceré častice na začiatku vety (napr. tokorode, tokoroga, soretomo…)

 

Lexika (slovná zásoba)

  • pomenovanie budov, obchodov, slovná zásoba využívaná pri cestovaní dopravnými prostriedkami, orientácia na mape
  • slovná zásoba nevyhnutná na komunikáciu s doktorom – slovná zásoba chorôb a zranení, ich vo vetách
  • slovná zásoba z mediálneho prostredia – televízia a televízne programy
  • použitie slovies iru a hicujó ( byť potrebný)
  • slovná zásoba rodinných príslušníkov, krúžkov v škole a mimoškolských aktivít
  • slovesá cumori (plánovať) a jotei desu (plán je taký, že)

 

Písmo

  • plynulé písanie a čítanie v kane (hiragana + katakana), schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát
  • plynulé písanie a čítaniezákladných 120 kandži(podľa požiadaviek JLPT certifikátu) a ďalších kandži po 17. lekciu v učebnici
  • postupné aktívne osvojenie si (čítaním i písmom) približne 200 znakov (podľa učebniceShokyuuNihongo 17. – 20. lekcia) – pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov

 

Funkcie jazyka

  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku – rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou, ich správne využívanie v komunikácii
  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému, formulovanie svojich názorov zmysluplnou formou
  • anglicizácia mnohých frekventovaných výrazov – vplyv angličtiny na vývoj japončiny, využívanie týchto výrazov a správne pochopenie ich prispôsobovaniu sa

Kultúra a civilizácia

  • pochopenie kultúrnych odlišností japonskej kultúry a širšie vnímanie medzikontextových vplyvov nielen na jazyk, ale na celú spoločnosť
  • geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska

 

Rámcové osnovy pre kurz japonského jazyka – 2. ročník stredného kurzu

 

Používaná literatúra:

  • NihongoCharenji 3 kyuu, MarikoYamabe, MutsumiIizuka, HumieKanari, 2007
  • Japonština  (D. Nymburská, D. Vostrá, vydavateľstvo Leda)
  • ShokyuuNihongo (ShN), Minna no nihongoShoukyuu

Pomocné učebnice a odkazy:               

  • Minna no nihongoShoukyuu de yomeru (toppikku 25 I., II.), (MnN)
  • www. u-biq.org, www.mlcjapanese.co.jp, www.dartmouth.edu, www.kanjialive.com

 

2. ročník stredného kurzu japonského jazyka je zameraný:

V 2. ročníku stredného kurzu japonského jazyka študenti nadväzujú na učivo predchádzajúcich rokov a pokračujú v osvojovaní si novej gramatiky podľa knihy NihongoCharenji, v obohacovaní slovnej zásoby a v osvojovaní si poznatkov z japonskej kultúry a geografie. Po ukončení tohto ročníka sú študenti vedomostne na úrovni japonského certifikátu Japanese-LanguageProficiency – úroveň N4.

 Komunikačné schopnosti

  • vie vyjadriť svoje názory a vie prijať radu od druhého, vie poradiť a ponúknuť svoju pomoc
  • žiak vie cestovať, pýtať sa na cestu a kultúrne pamiatky, vie požiadať o pomoc
  • vie povedať, čo chce a čo nie, chápe zákazy a požiadavky, čo sa smie a čo nesmie
  • žiak vie vysvetliť svoj zdravotný problém u lekára, vie opísať choroby a zranenia
  • vie nakupovať, spýtať sa na tovar, aké sú jeho výhody a ako sa používa
  • počas sprevádzania cudzinca po svojom meste vie opísať rôzne časti mesta a urobiť prehliadku
  • vie spracovať obsah vybraných správ a prerozprávať ich obsah

Gramatika a fonetika 

  • kauzatívna a pasívna forma slovies, ich použitie a význam
  • keigo – zdvorilé rozprávanie – sonkeigo a kendžógo
  • zložené slovesá fukugódóši – spájanie slovies a upravovanie ich významu
  • slovesá dávať a dostávať (ageru, kureru, morau) naviazané na plnovýznamové slovesá (-teageru)
  • tranzatívne a intranzatívne dvojice slovies
  • väzby s naru – kotoninaru (rozhodlo sa o niečom) a jóninaru (stal som sa takým, že)
  • spájanie viet pomocou väzieb –temo (aj keď), -tekara (potom čo), -ta mama (zostáva nezmenené), vymenovávanie činností (tari, tarisuru)
  • nadväzovanie viet pomocou častíc na začiatku vetytatoeba (napríklad), tokorode (a mimochodom), tokoroga (avšak),  demo, kedo, dakedo (ale), sorenanoni (ale napriek tomu), sono mama (odvtedy zostávajúc rovnaký), sonotočúde (počas toho, cestou), soreni (a okrem toho), sošite (a), soretomo, matawa (alebo), sorede (takže, a neskôr), soredewa (potom, tak teda), sorekara (a potom), dakara (preto, pretože)
  • návrhy a odporúčania – taradó?, -ta hó ga iidesu. Raší desu (počul som) a só desu ( vyzerá to tak).
  • vyjadrovanie plánov (cumori desu, jotei desu, ó to omotteimasu)
  • kvôli (tameni) a na to aby (jóni); malo by to tak byť (hazu desu, beki desu)
  • vedľajšie vzťažné vety a spodstatňovanie slovies a prídavných mien
  • povolenie a zamietnutie – temoiidesu, temokamaimasen, tewaikemasen
  • zložené partikuly – nicuite, nikanšite, nijotte; -te forma a jej použitie, zápor
  • podmieňovacie spôsoby a ich porovnanie (tara, ba, nara, to)
  • pohybové slovesá, ich väzby s partikulami a nadväzovanie na iné slovesá (-teiku, -niiku)
  • porovnávanie – partikuly jori, hodo, gurai. To dočira ga (ktoré z tých dvoch?), no hóga (toto je viac…), ha jori (je oproti)

 Lexika (slovná zásoba)

  • hovorové vyjadrovanie – bežné vyjadrovanie – vyššia zdvorilosť
  • japonské reálie využívané pri rôznych sviatkoch (Vianoce, sviatok Obon, hanami, momidži)
  • reálie z bežného života špecifické pre život v Japonsku
  • slovná zásoba z tematických okruhov:
    •  prírodné úkazy a reálie pri cestovaní v prírode, turistická terminológia
    •  budovy a miesta, obchody, jedlo, druhy jedla, ovocie a zelenina
    •  ľudské telo, choroby a zranenia
    • doprava a dopravné prostriedky, opis prostredia, orientácia na mape

 Písmo

  • plynulé písanie a čítanie japonských abecied hiragana a katakana, schopnosť aktívne reagovať na písaný text, schopnosť plynule písať diktát, pravidlá prepisovania cudzích a prebratých slov
  • 150kanji (podľa požiadaviek JLPT certifikátu – postupnosť znakov nadväzuje na 200 znakov prebraných v predchádzajúcich ročníkoch) – pochopenie idiomatického významu znakov, rozlišovanie ťahov, použitie znakov v slovách

Funkcie jazyka

  • počúvanie a čítanie s porozumením, bezprostredná reakcia na situáciu, vlastná konverzácia na danú tému
  • rozlišovanie medzi hovorovou formou jazyka a bežne zdvorilo formou
  • pochopenie stavovskej hierarchizácie v jazyku, vyjadrovanie úcty a slušnosti v bežnej komunikácii

Kultúra a civilizácia

  • geografické vedomosti: prefektúry a členenie japonskej krajiny, najväčšie mestá Japonska
  • japonská etiketa a správanie, sviatky a tradície, bežný život a reálie,
  • prístup k práci a zodpovednosť, tradičné umenie
  • awaodori, lokálne festivaly, japonská móda a obliekanie
  • japonské zdravotníctvo, priemysel, hospodárstvo

 

 

 

Comments are closed.