Rámcové osnovy pre základný kurz japonského jazyka
|
Úvod do štúdia japonského jazyka. |
|
|
|
Slovná zásoba: jednoduché slovíčka vytvorené z hiragany z rady a, ka, sa, ta, na a ha |
|
jednoduché slovíčka vytvorené z hiragany z rady ma, ya, ra, wa, ga, za, da, ba a pa |
|
jednoduché slovíčka vytvorené z hiragany z rady kya, gya, sha, ja, cha, nya, hya, bya, pya, mya a rya, zdvojených spoluhlások a dlhých samohlások, |
|
pozdrav, partikule to a wa, sloveso desu, kosoado |
|
Tvorenie jednoduchých viet |
|
Cudzie a prebraté slová |
|
Pravidlá prepisovania a výslovnosti cudzích a prebratých slov |
|
každodenné frázy |
|
partikule wa, ka, no, sloveso desu a jeho zápor, kosoado, tvorenie otázok a opytovacie zámená |
|
partikule mo, to, opytovacie zámená, kosoado, jednoduché opytovacie vety, zápor |
|
predstavovanie, osobné údaje, štáty a národnosti |
|
práca s vypočutým a prečítaným textom |
|
základné pravidlá písania kanji, prvé kanji – človek |
|
slovná zásoba: škola, školské pomôcky, potraviny, číslovky, hodiny |
|
kosoado, pravé prídavné mená a ich zápor, spojka soshite, číslovky, hodiny, opytovacie zámená ikura a nanji – zisťovanie ceny a času |
|
kanji – čísla |
|
práca s vypočutým a prečítaným textom, tvorba otázok |
|
aktivity vo voľnom čase, slovesá vo forme –masu, ich zápor a minulý čas, partikula o, de |
|
partikule o, de mo, no, ni, dni (+ ich kanji) a týždne, -goro aktivity vo voľnom čase, jednoduchý opis miestnosti, veci |
|
pohyb, miesta – slovesá ísť a prísť, -kara, partikula e, no |
|
dni v mesiaci, mesiace, roky |
|
onaji, -de, slovesná forma –mashou, pozvanie |
|
slovná zásoba: prázdniny, časti dňa, ročné obdobia, cestovanie, počasie |
|
-kara ~ made (čas), -gurai, ya – nado, ka, -kara ~ made (miesto), ísť, trvať, minulý čas a zápor pravých prídavných mien, otázka dou, veľmi a málo (totemo, takusan, sukoshi, amari), spojky shikashi a sorekara |
|
slovná zásoba: cestovanie, pamiatky |
|
opis vlastného voľného dňa |
|
slovná zásoba: umiestnenie, ovocie a zelenina, zvieratá, bežné predmety |
|
partikule ga, ni a mo, slovesá arimasu/imasu, počítadlá –tsu, -nin, -hiki, nikto a žiadny, počítadlá –mai, -dai, -hon, -hai, -satsu, -kai, nepravé prídavné mená, ich zápor a minulosť, -dake, kudasai |
|
tvorenie otázok umiestnenia a počtu vecí, opis vecí za použitia nepravých prídavných mien |
|
slovná zásoba: v obchode |
|
rozhovor nakupujúceho s predavačom |
|
opis stavu: už a ešte, stať sa nejakým (sloveso narimasu a jeho použitie), pravé prídavné mená vo forme -kute. |
|
slovná zásoba: počasie, svetové strany, turistika |
|
nepravé prídavné mená vo forme –de, partikula ga, otázka s dochira |
|
slovná zásoba: dať a dostať v sociálnych vzťahoch, rodina |
|
partikule ni, o, to, -kara, dať a dostať |
|
opis miesta, veci, času , tokoro, mono, koto, toki, slovesná forma –mashou, spolu a sám |
|
|
|
|
|
minulosť a rodina |
|
slovná zásoba: prídavné mená |
|
slovesá v slovníkovej forme a ich zápor, vyjadrovanie relativity, možnosti, partikula ga, kladná a záporná otázka a odpoveď, použitie dvoch partikúl za sebou |
|
školské a vedné predmety, práca s vypočutým a prečítaným textom, telefonický rozhovor ohľadne školy |
|
Slovná zásoba: slovesá činnosti, gramatika: slovesá vo forme –te a ich zápor, vyjadrovanie prosby, spôsobu, partikule o, no, e, ni, ísť, prísť a vrátiť sa + dôvod |
|
ísť, prísť a vrátiť sa + dôvod, udávanie dôvodu, spojka dakara, vyjadrovanie opaku |
|
na hodine telesnej výchovy, práca s vypočutým a prečítaným textom |
|
dôvod neprítomnosti a požiadavky |
|
cestovanie a doprava, partikule ni a o v súvislosti s dopravou, -kara, prítomný priebehový čas, slovesná forma -te |
|
miera a vzdialenosť, formy –tekara, -maeni, -teikimasu/kimasu/kaerimasu, tvorenie podstatných mien z pravých prídavných mien |
|
turizmus, pamiatky, práca s vypočutým a prečítaným textom, pýtanie sa na miesta, pamiatky |
|
opis pamiatky |
|
mesto a jeho história, opis vlastného výletu/exkurzie |
|
slovná zásoba: predmety |
|
položiť, zavesiť, vybrať, minulý čas slovies v slovníkovej forme (forma –ta), vyjadrovanie „potom, čo“, striedanie činností |
|
priama a nepriama reč, vyjadrovanie toho, čo si človek myslí, vyjadrovanie sa k téme |
|
práca s vypočutým a prečítaným textom |
|
prihlasovanie sa do knižnice, vyjadrovanie názoru na knihu |
|
slovná zásoba: farby, oblečenie a doplnky, zvieratá, rastliny |
|
forma ni itte/kite/kaette imasu, -te imasu, vedieť a nevedieť, vedľajšia veta prívlastková, forma –to iu, opytovacie zámeno + ka |
|
opis oblečenia, vyberanie tovaru v obchode – rozhovor s predavačom |
|
slovná zásoba: záľuby, koníčky a práca, zamestnania |
|
vyjadrovanie túžob a želaní, mať a nemať rád, schopnosti a zručnosti |
|
dovolenia, zákazy a príkazy |
|
slovná zásoba: záľuby a koníčky |
|
práca s vypočutým a prečítaným textom |
|
|
|
|
|
|
Najdôležitejším cieľom je pochopenie odlišností japonskej kultúry. Každá kultúra je špecifická vlastným vzorcom hodnotového vnímania sveta tzv. paradigmou a jazykom. Pochopenie špecifík kultúry je možné cez získanie znalostí o jej dejinách a hlavne hodnotovej paradigme, ktorá ovplyvňuje špecifické vnímanie sveta. Pochopenie odlišností inej kultúry je teda porozumenie toho, ako ľudia inej kultúry vnímajú okolitý svet. Ako ho hodnotia a interpretujú, ako používajú svoje znalosti a hodnoty v praktickom živote. Vždy je nutné racionálne získať a osvojiť si poznatky o danej kultúre. To znamená, že je potrebné sa oboznámiť s jazykom, dejinami, hodnotovou orientáciou, spôsobmi reakcií a konania príslušníkov danej kultúry atď. Dôležitá je tu tiež schopnosť komparácie, tzn. hľadanie spoločných rysov kultúr, ale tiež odhaľovanie ich odlišností. Čím viac o danej problematike vieme, tým viac môžeme nájsť alternatívnych riešení.

